• EQL.sk

Vyhodnotenie analýzy súčasného stavu mediálnej vzdelanosti vybraných cieľových skupín

V rámci projektu “Never všetkému čo je na webe” sa uskutočnila kvantitatívna a kvalitatívna analýza stavu o občianskej a informačnej gramotnosti žiakov, študentov a učiteľov na vybraných školách Banskobystrického kraja.

Cieľom analýzy bolo získať detailný prehľad o aktuálnom stave poznatkovej základne cieľových skupín v oblasti dezinformácií, resp. nepravdivých správ, vrátane preskúmania ich postojov a názorov na danú problematiku a s ňou súvisiacich potrieb. Nakoľko ide o relatívne novú problematiku, ktorá predmetným respondentom nemusí byť úplne zrozumiteľná a dôverne známa, bolo potrebné realizáciou hĺbkového výskumu získať nevyhnutnú spätnú väzbu a relevantné pripomienky. Ten sa uskutočnil formou anonymných dotazníkov adresovaných cieľovým skupinám.


Dotazníky sa v písomnej forme rozdali vedeniu vybraných škôl. Analýza prebehla na školách: Gymnázium Fiľakovo, Základná škola Lučenec M.R. Štefánika, SOŠ Lučenec, SOŠ Rimavská Sobota Priemyselná, ZŠ Veľký Krtíš, ZŠ Lučenec, ZŠ Kalinovo. Počas vyučovacieho procesu učitelia žiakom rozdali vytlačené anonymné dotazníky a po vyplnení ich následne zozbierali. Do analýzy bolo zapojených 240 respondentov – 100 študentov stredných škôl, 123 žiakov základných škôl a 18 učiteľov.


Cieľmi analýzy bolo zistiť, či si cieľové skupiny overujú informácie, do akej miery dôverujú, resp. nedôverujú tradičným médiám a alternatívnym a či vedia rozlíšiť nepravdivé správy od pravdivých. Otázky v dotazníkoch boli podobné pre všetku skupinu, avšak pri tvorení sme zohľadňovali aj vek. Dotazníky, ktoré boli vytvorené pre žiakov, boli v kratšom a jednoduchšom formáte.


Vyhodnotenie analýzy

V úvodnej časti dotazníka sme skúmali, odkiaľ žiaci, študenti a učitelia najviac čerpajú informácie. Všetky cieľové skupiny uviedli, že najviac informácií získavajú z internetu. Výpovede respondentov potvrdili aj našu hypotézu, kde sme predpokladali, že tradičné médiá, ako sú tlač, rozhlas a televízia, sú už v úzadí oproti internetu. Druhé médium, cez ktoré cieľové skupiny získavajú informácie, je televízia. U študentov je to 33%, u žiakov 26%. Zaujímalo nás aj to, akou cestou sa k respondentom dostávajú informácie na internete, či sami navštevujú spravodajské portály alebo len sociálne siete. Vo veľkej miere študenti a žiaci získavajú informácie len zo sociálnych sietí (uviedlo to 58% žiakov a 53% študentov). Učitelia uviedli, že informácie získavajú najmä zo spravodajských webov. Získané informácie si niekedy overí 59% opýtaných žiakov, 45% študentov a 44% učiteľov.


Keďže sme pre žiakov základných škôl pripravili ľahší “hravejší” dotazník, jednou otázok bolo, či dokážu rozoznať zmanipulované, “fotošopované” fotky. Túto úlohu zvládlo 69% žiakov. Žiači často trávia svoj čas na internete a preto sme sa ich pýtali, aké správy ich najviac zaujímajú. Najviac ich zaujímajú správy z domova, politika, či šport.


Zaujímalo nás aj to, či respondenti vnímajú problematiku hoaxov, dezinformácií a vedia aký je medzi nimi rozdiel. Až 94% učiteľov uviedlo, že podľa nich sú dezinformácie a hoaxy nebezpečné a súhlasí s nimi 79% študentov. Prekvapili nás žiaci základných škôl. 51% žiakov vie, čo znamená slovo dezinformácia. Naopak je to u študentov stredných škôl, kde správnu odpoveď uviedlo len 33%. S definíciou hoaxu tiež nemajú problém žiaci základných škôl, správnu definíciu uviedlo 70% žiakov a len 37% študentov stredných škôl. 56% učiteľov vedelo, čo znamená dezinformácia a 67% čo je to hoax.


U žiakov sme sa pýtali aj na to, na aké činnosti médiá využívajú. 37% žiakov uviedlo, že médiá využíva na učenie, 36% na zábavu a 23% na informácie. Respondenti v dotazníkoch mali rôzne ukážky spravodajstva, ale aj dezinformácií a hoaxu. Napríklad na známy hoax o tom, že rómovia dostávajú zadarmo lieky naletelo až 46% opýtaných žiakov, 50% študentov a 22% učiteľov. Respondenti mali tiež určiť, či text o “škodlivosti 5G sietí” z webu Bádateľ, či je spravodajský text, alebo hoax. Len 20% žiakov a študentov, a 44%, avšak 56% učiteľov uviedlo, že sa jedná o hoax.


Veľkou témou je dnes otázka o dôveryhodnosti tradičných médií. Dôveru im vyslovilo 70% študentov a 72% učiteľov. Niektorí však neostávajú len pri tradičných médiách. 61% učiteľov uviedlo, že si občas prečítajú aj alternatívne médiá.


Z analýzy výsledkov sme zistili, že žiaci, ako aj študenti či niektorí učitelia, majú sklon uveriť hoaxu a dezinformáciám. Taktiež majú problém rozlišovať medzi správou, komentárom, či tlačovou správou. Preto je vhodné implementovať do škôl kvalitnú a pre mladých atraktívnu mediálnu výchovu. Cieľom mediálnej výchovy nie je určovať, čo by mali ľudia sledovať, čítať a uznávať. Ale vďaka vzdelávaniu by si mali osvojiť schopnosti, ako sa orientovať v rôznych médiách, mali by vedieť vyhľadávať, analyzovať a overovať získané informácie, aby sa z nich nestali len pasívni prijímatelia informácií, ktoré často sa nezakladajú na pravde. Mediálna vzdelanosť a občianska gramotnosť by mali byť nevyhnutnou výbavou každého človeka.


Znenie dotazníka: žiaci, študenti, učitelia Kompletné výsledky analýzy: žiakov, študentov, učiteľov