Médiá dokážu vplývať na celú spoločnosť a formovať ich postoje, názory, úsudky aj hodnotenia reality. Významnou cieľovou skupinou pre médiá sú mladí ľudia. Médiá pre spoločnosť predstavujú nielen zdroj zábavy, ale hlavne zdroj informácií. Nie všetky informácie, ktoré prijímame, sú pravdivé. Je veľmi ľahké uveriť “dobre vyzerajúcej” lži, čo dnes využívajú rôzne webové stránky, dokonca aj niektoré politické strany. Médiá dokažu nielen pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť zmýšľanie a psychiku človeka. Mladí ľudia médiá vnímajú ako súčasť ich životov.
Kým pred internetovou dobou sme si museli dávať pozor len na to, aby sme neuverili každej reklame a politikom, ktorí pred voľbami sľubujú aj nemožné, dnes existuje fenomén dezinformácií a hoaxov. Vyskytujú sa najmä na sociálnych sieťach, kde sa ľahko dostanú ku publiku a veľmi rýchlo sa šíria ďalej. Keďže sociálne siete nemajú redaktorov a editorov, ktorí by dávali pozor na obsah, bleskovo sa šíria informácie, ktoré sú neoverené, skreslené alebo úplne vymyslené. Dnešným problémom nie je to, že sme obklopení obrovským množstvom informácií, ale to, či vieme vyhľadávať a vyselektovať tie informácie, ktoré sú pravdivé.
V časoch, keď sa prvýkrát na Slovensku objavil dezinformačný web, verejnosti, novinárom aj rôznym odborníkom bol tento fakt ľahostajný. Nikto si nevedel v tom období predstaviť, že tieto nekalé projekty plné dokázateľných klamstiev môžu byť úspešné a formovať myslenie spoločnosti. V súčasnej dobe sú dezinformačné weby do takej miery čítané a sledované, že prinášajú podobné čísla sledovanosti ako tradičné, mienkotvorné médiá. Ľudia viac začali čítať a veriť tzv. alternatívnym médiám, než tradičným “mainstreamovým”.
Alternatívne média prinášajú neoverené, dezinformačné a poplašné správy, ktoré sa šíria neuveriteľnou rýchlosťou, hlavne vďaka sociálnym sieťam. V týchto médiách sa často vyskytujú správy, ktoré sa snažia v čitateľoch a sledovateľoch vyvolať strach, paniku, nenávisť.
Častokrát je šírenie dezinformácií spojené aj s rasizmom. Dezinformácie sú dnes nebezpečným nástrojom, pretože správa z väčša vychádza z reálneho základu, ale je doplnená o nepravdivé a vymyslené informácie, ktoré u čitateľa vyvolávajú negatívne emócie. Vytvárajú chaos, nestabilitu, ľudí podnecujú k nenávisti, podkopávajú dôveru Európskej Únie, demokratického systému a naopak, velebia Rusko, Čínu, Severnú Kóreu, komunistický a diktátorský režim.
Už v mladom veku by si mal každý občan uvedomiť, že aj on sám určuje smerovanie a formovanie verejného a politického života, napríklad aj tým, koho vo voľbách zvolí a komu dá tú moc riadiť svoju obec, kraj či krajinu. Sám môže prispieť k posilňovaniu demokracie i sociálnej súdržnosti i tým, že sa bude informovať a kontrolovať veci verejné, minimálne na regionálnej úrovni. Len aktívnym zapojením sa do vecí verejných sa budú môcť spoločnosť formovať a prispeje tak pre lepší priestor pre život.
Ľudia nie sú vedení k overovaniu skutočností, väčšinou len informáciu príjmu. Je to hlavne aj kvôli sociálnym sieťam a internetu, kde používateľ je vystavený k obrovskému množstvu informácií a “nemá čas” overovať všetky informácie. Sociálne siete sledujeme vždy, keď máme čas – počas obeda, kým čakáme na schôdzku, prípadne na autobus, pred spaním… Otvoríme článok, prečítame si. Avšak na to, aby sme danú informáciu vedeli overiť napríklad cez ďalšie stránky, na to treba otvoriť ďalšiu aplikáciu a hľadať. Na to sú však ľudia už leniví alebo nestíhajú. To využívajú aj dezinformačné weby, ktoré šíria vymyslené správy. Dokonca konšpiračný a dezinformačný časopis Zem a vek sa dostal aj do školy, kedy ho učiteľka slovenčiny a dejepisu použila ako učebnú pomôcku.
Je potrebné vedieť kriticky reagovať na obsah médií a vedieť ako overiť prijaté informácie. Je dôležité, aby už žiaci a študenti boli na danú problematiku pripravení a získali schopnosť rozpoznať dôveryhodné zdroje, vyhodnotiť a overiť získané informácie. Vďaka sociálnym sieťam sa k dezinformáciám a hoaxom dá veľmi rýchlo dostať. Dezinformácie, klamstvá a polopravdy zaplavujú internet. Zasiahnu všetky vekové kategórie.
Problémom súčasnosti nie je len to, že človek je presiaknutý obrovským množstvom informácii, ale to, či dokážeme vyhľadávať a vyselektovať tie informácie, ktoré sú pravdivé.